História biliardovej hry
Už v 12. storočí sa v Anglicku zahnutými palicami posúvali po trávniku gule, a to cez bránku, za ktorou bola guľa, do ktorej sa hráči museli trafiť, a táto druhá guľa potom mala poraziť kolok. Tomuto nasvedčuje preklad anglických slov billy (guľa) a yard (dvor, ihrisko). Hralo sa na nízko strihanom trávniku v priestoroch panských sídiel. V tejto dobe bola táto hra veľmi obľúbená najmä medzi aristokraciou (kto iný by si niečo také vo všednom živote tej doby mohol dovoliť). Postupom času, a samozrejme vynaliezavosťou ľudí sa táto hra presunula zo zámockých záhrad do zámockých interiérov (čím sa tiež vyriešil, a bol to asi hlavný dôvod, problém s počasím). Hladko strihaný trávnik nahradil stôl potiahnutý dobovým plátnom (samozrejme, tento typ plátna bol len vzdialene podobný dnešnému profesionálnemu vlnenému súknu SIMONIS) a biliard, alebo ak chcete biliard ako taký, bol na svete.
Začiatkom 17. storočia už bola táto hra biliard pomerne známa. V roku 1675 bola vydaná prvá kniha pravidiel. Hra sa zo začiatku hrala s dvoma guľami a bránkou podobne ako pri krikete. Počas 18. storočia bránky postupne vymizli a pribudla ďalšia guľa. Takto zrejme vznikol karambol.
História tága
Tágo, tak ako ho poznáme dnes, je prvýkrát datované na začiatku 17. storočia, teda v období renesancie. Tágo bolo vtedy známe pod slovom queue, z ktorého postupne vzniklo dnešné slovo cue – tágo . Zaujímavosťou tej doby je fakt, že ženy mohli hrať biliard iba obráteným, teda silnejším koncom tága, kvôli obave mužov z pretrhnutia plátna .
História biliardových stolov
Pôvodný biliard nemal gumové mantinely, tak ako ich poznáme dnes, ale iba drevené okraje. Skutočný úspech biliard zaznamenal až s príchodom priemyselnej revolúcie v polovici 19. storočia s nástupom nových technológií a materiálov. Do doby, kedy svetlo sveta uzrela vulkanizovaná guma ( Thomas Hancock 1786 – 1865 ), mohli hráči o biliarde, ako ho poznáme dnes, len snívať. Napriek tomu cesta k modernému biliardu bola ešte dlhá. Až začiatkom 50. rokov minulého storočia vznikol mantinel tak, ako ho poznáme dnes. Mantinel ako taký a kvalitná odrážacia guma sú základ moderného stola.
V päťdesiatych rokoch mantinely opatrili gumou, dosku potiahli súknom, a aby palice po guliach nešmýkali, opatrili ich špičky kožou. Zároveň prebiehali aj zmeny veľkosti a tvaru stolov. Od štvorcových, kruhových až po obdĺžnikové. Stoly sa nakoniec ustálili na pomeroch dĺžky ku šírke 2:1, ale opäť tu boli rôzne veľkosti až do 5m x 2,5 m Postupne sa zmenšovali, a v roku 1873 sa už hralo na stoloch 2,85 x 1,425 m, na ktorých sa hrá dodnes. Drevená doska na stole bola vymenená za bridlicu a drevené gule boli nahradené slonovinou, resp. lacnejšie boli z rôznych umelých hmôt. Dnes máme k dispozícii špičkové a veľmi odolné gule z fenolovej živice značky ARAMITH. Ale aj samotná hra sa menila. Pôvodne sa hrala iba voľná hra po celej ploche stola bez obmedzenia. Keď však hráči pri istom postavení gúľ v rohu dokázali na tomto mieste zahrať takmer nekonečné série, boli zavedené dnešné rohy s obmedzením.
Turnaje
Prvé majstrovstvá sveta sa hrali v New Yorku v roku 1873 a prvým svetovým šampiónom bol Francúz Garrnier. Biliardová hra sa veľmi rýchlo šírila po celom svete a jej obľuba vzrastala, takže na začiatku tohto storočia bolo v Paríži 20 000 biliardových stolov. Tento rozmach bol na začiatku živelný, ale bolo jasné, že je potreba určiť jeho konania. A tak sa začali tvoriť zväzy. Prvý bol založený v roku 1895, a to Zväz americký, v roku 1903 Zväz francúzsky, 1906 Zväz belgický, 1911 Zväz holandský .
Biliard sa postupom času rozšíril po celej Európe. Medzi rokmi 1770 – 1920 sa stal najobľúbenejšou stolnou hrou ostrovného štátu Anglicka a potom vyrazil za oceán. Amerika ako bývalá kolónia Európskych veľmocí túto hru prijala veľmi rýchlo, ľahko ju zjednodušila, a tým priblížila širokej verejnosti. Dnes môžeme povedať, že Americký Pool vládne svetu ako jedna z najzábavnejších stolových hier. V Anglicku sa táto hra vyvinula do dnešnej podoby Snooker a English 51, takzvanej malý Snooker. V Rusku zase prevládla hra Pyramída ako ekvivalent Anglického Snooker. Pomer strán 2:1, tak ako ho poznáme dnes (napríklad z Amerického Pool), bol prijatý počas 18. storočia, pred týmto dátumom nebol známy žiadny štandard pre túto hru.
Biliardový salón na prvom poschodí Viedenskej kaviarne s oknami na Václavské námestie a ulicu Na Příkopě. Stoly slovenských výrobcov ako napr. firmy Stočes & Vogel, Žabokrtský alebo Neubauer .
Karambol
Karambol je hra, ktorá si svojím kúzlom podmanila veľa hráčov. Rozšírila sa u nás predovšetkým po 1. svetovej vojne. Karambol sa hrá na stole bez dier, tradične s 3 guľami. V Českej republike sa však stretnete s raritou – hráči si pridali ešte 4-tú guľu.
Rovnako ako vo všetkých ostatných spoločenských hrách, aj v karambole máte na výber, ako budete hrať, teda, aké budú vo finále pravidlá.
Voľná hra, Kádrová hra, Nepriama hra, kvarteto, artistický biliard
Pravidlá karambolu “ Voľná hra “ :
Pri voľnej hre sa počíta 1 bod pri každom dotyku (karambole) dvoch zostávajúcich gúľ. Je jedno, pri akej kombinácii s mantinelmi. Táto hra má len jediné obmedzenie, a tým sú “ zakázané rohy „. V týchto rohoch môže byť zahraný iba jeden karambol v rade za sebou. Ak sa vám v zakázanom rohu podarí druhý karambol, musí jedna guľa opustiť územie rohu. Vymedzené územie pre zakázané rohy činí štvrtinu a štvrtinu šírky plochy karambolového stola.
Čechy a Slovensko boli až do roku 1918 súčasťou Rakúsko – Uhorska, takže aj biliardové kluby boli v tej dobe nemecké. Že sa tu ale biliard hral, existujú dôkazy. Veď výborný olomoucký hráč J. Pohl bol aj majstrom Rakúska. Ďalším dôkazom je aj skutočnosť, že v Prahe už od roku 1887 vyrábala firma Žabokrtský kvalitné tága a malé i veľké biliardy, ktoré vyvážala aj za hranice Rakúsko – Uhorska, hlavne do Nemecka, Ruska aj Anglicka.
Až po osamostatnení Československa po roku 1918 sa u nás začali tvoriť biliardové kluby a začali hrať priateľské medziklubové zápasy. Snahy o založenie biliardového zväzu u nás vyvrcholili až v roku 1935. Vtedy sa zástupcovia niektorých klubov zišli v Pardubiciach a vytvorili prípravný výbor pre ustanovenia zväzu. Ustanovujúce valné zhromaždenie potom bolo zvolané na 8. novembra 1936 v Prahe.
Predchodca CMBS (Českomoravský billiardový zväz)
Založením Zväzu československých amatérskych biliardových klubov SČAKK a schválením jednotných pravidiel biliardovej hry pre celú republiku sa začalo s organizovaním tohto športu u nás. Kluby a krúžky sa začali prihlasovať do založeného zväzu a boli podľa výkonnosti zaraďované do tried, kde hrali v župnom majstrovstvá družstiev. Zozačiatku sa hrala iba voľná hra na malom stole v šesťčlenných družstvách, z ktorých prví traja hráči hrali vyšší počet karambolov než druhá polovica družstva, ktorá bola často zložená z veľmi slabých hráčov. Každý klub mohol mať v súťaži iba jedno družstvo, takže prakticky hrali Pour najlepší hráči z klubu. Bola to veľká motivácia pre ostatných. Každý sa snažil, aby bol zaradený do družstva. V kluboch sa neustále niečo dialo. Hrali sa rebríčkové partie, vyzývacie zápasy, pyramídy, hendikepové zápasy aj dlhodobejšie turnaje, a rôzne ďalšie súťaže.
Po roku 1938, a vôbec počas druhej svetovej vojny, bola činnosť SČAKK silne obmedzená, napriek tomu, ak to bolo len trochu možné, sa hrali majstrovstvá družstiev alebo turnaje jednotlivcov o titul majstra Protektorátu. Vtedy sa začala vo zväze hrať aj ďalšia disciplína, a to káder 35 / 2, tj. malý káder na malom stole. Medzi špičkových hráčov vtedajšej doby patrili Fran, Francl, Dr. Slezák a Švarc z Prahy, Eman Sýkora z Brna, Houška, Vošahlík, Saxl, Kautský, Pavlák, Kolář a mnohí ďalší. Je škoda, že sa nám z prvých rokov života zväzu zachovalo len veľmi málo dokumentácie. Na prstoch jednej ruky by sa dalo spočítať tých niekoľko málo klubov, ktoré si zachovali kroniky. Jedna z najlepšie vedených a najpodrobnejších je kronika AKK Brno. Tiež najstarší klub Karambol Nové Jesečany, dnešný TJ Lokomotíva Pardubice, ktorý bol založený v roku 1920, má z tej doby vedenú kroniku.
Zalistujeme v kronike AKK Brno. Majstrovstvá Protektorátu vo voľnej hre na stoloch 190 x 95 sa hralo 12. a 13. apríla 1941 v Brne. Vtedy vyhral Pavlák (GP 105,58), druhý bol Wyzula (GP 110,69) a tretí Dr Slezák s GP 95,31. Generálny priemer turnaja bol 49,69. Po druhej svetovej vojne, a hlavne potom s nástupom novej vlny mladej generácie, sa začala zvyšovať úroveň našich špičkových pretekárov. Zväz to riešil tým, že zvyšoval počty karambolov ako v majstrovstvách družstiev, tak hlavne v turnajoch jednotlivcov. Voľná hra na malých stoloch sa hrala do 800 karambolov, v roku 1957 dokonca do 1000 karambolov. Keďže tu už máme presné záznamy, tak bude určite zaujímavé, aké pokroky hráči dosiahli napríklad po pätnástich rokoch. V dňoch 24. až 25. marca 1956 sa hrali majstrovstvá ČSR extraligy vo voľnej hre na malých stoloch 190 x 95. Vyššie hry do 800 karambolov. Tento turnaj vyhral E. Sýkora (GP 140,0 NJP 400,0 NS 773), druhý bol S. Perník ( 157,96 NJP 400,0 NS 798) a na treťom mieste sa umiestnil K. Náhlík (GP 87,28 NJP 312,0 NS 586). Generálny priemer turnaja bol 85,01. Všimnite si výkonnosti, ktorá je plne porovnateľná s výkonmi o 40 rokov neskôr, teda v súčasnosti. V porovnaní s rokom 1941 sa za 15 rokov úroveň hry zvýšila takmer o 100 %. Zvyšovanie výkonnosti hráčov bolo dôvodom na zaradenie obtiažnejších disciplín do majstrovstiev. Na malom stole sa to vyvíjali takto: káder 35 / 2 od roku 1941, káder 47,5 / 2 od roku 1953. Veľký stôl: káder 47 / 2 od r 1965 do r 1968, voľná hra od roku 1976, káder 47 / 1 od roku 1988 a kvarty od roku 1986.
Prevzaté z knihy Majstrovské Karamboly
Slovenčina
